• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Vaše příběhy

- Nevysvětlitelné jevy -

Volám sa Marek a bývame neďaleko Bratislavy v takom malom mestečku. Príbehy, ktoré tu chcem povedat sú dva a oba sú podivné. Bol by som rád, keby ste to čítali dokonca a našli si pár minútok na moje historky. Prečo? Lebo sa mi skutočne stali a mohli by aspoň trošku pomôct... Bolo to neskoro v noci. Ako asi na každého tak aj na mňa prišlo volanie prírody a potme som sa vybral na miesto úlavy. Išiel som po tme, pretože ma moja sestra párkrát vyhrešila za svetlo, ktoré ju zobudí (ona totiž zaspáva).
Keď som sa vracal do izby, bola to práve tma, ktorá mi umožnila vidiet von oknom na nočnú oblohu. Bola jasná noc, ani mráčka, teda aspoň sa mi zdalo. Nedíval som sa cez okno von, iba som matne prechádzal od dvier do postele rozmýšlajúc, o čo zakopnem tentoraz. Prišlo mi to, ako keď idete po ulici a do kútika oka vám vbehne nejaký pohyb. Nedívate sa naň, ale práve pohybom alebo odrazom svetla vám to priletí a vy to zachytííte len tak tak. Tak aj mne to priletelo z oblohy. Podišiel som ku oknu a díval sa na oblohu.
Uvidel som niečo podivné. Štípajúc sa či už nespím som sledoval podivný úkaz asi 5-6 sekúnd. Na oblohe svietili BIELE jasné svetlá asi 3-4 krát jasnejšie ako najjasnejšia hviezda. Boli ich 5, rýchlo zhasíňali a zapalovali sa. Nie naraz, vždy svietilo iné. Vytvárali 5-uholník a svetlá sa menili obrovskou rýchlostou. Na sekundu zhasli, alebo na pol sekundy. Potom sa "vrátili" a blikali takou istou rýchlostou, ale teraz už nepravidelne.
Kukal som potom na hviezdy asi 15 minút, ale po tých 5 tich podivných sekúnd sa už nič nestalo.
Rozmýšlal som, či sa nejedná o pád meteoridov, ale tá pravidelnost by to asi vyvracala.
Chcem podotknút, že nič nebolo vidiet iba tie svetlá, ktoré sa obmieňali striedavo do patuholníka ale v pravidelnom rytme. Dodnes môže niekto namietat, že sa mi to zdalo či prisnilo, ale ja VIEM, čo som videl! Najprv by som chcel povedat, že moje príbehy nie sú možno až také úchvatné, no môžem odprisahat, že sa skutočne stali a to do najmenších podrobností, ktoré tu opisujem.

Druhý príbeh mi nahnal strah tak, že som sa pár dní na to miesto neskoro vnoci neodvážil chodit.
Moja babka býva na majeri v malej dedinke nedaleko mesta žahy (majer - volakedy znamenalo pár osamotených domov pri dedine, dodnese sa hovorí v dedine "idem na majer" a to znamená, že ide na kopec ku mojej babke :D).

Bolo leto, príjemné teplo. Po príchode z krčmi, kde sme sa osvežovali a s kamarátmi bavili, unavený po futbale, som sa vracal "domov" (ku babke, kde som cez leto býval).
Prešiel som starou, ešte v dobrom stave bránou a zamkol ju. Klúč totiž je vždy zavesený na bráne z druhej strany. Nesvietilo sa v dome, takže starká už spala. Bolo to okolo 22:30 asi. Boli sme tam len my dvaja, pretože krstný otec pracoval v Bratislave a starký pred rokmi umrel.
Starkin dom je predposledný na majeri, ďalej je už len pole a vinice s hájikom, tak voláme les, ktorý siaha až po Zvolen, plný lovnej zvere, hlavne diviakov (u vás je to tuším kanec). Príšerná tma, hrobové ticho, každý musí pripustit, že to pôsobí hrozivo. To ale nieje všetko.
Starká nám vravela, že v noci smrti jej muža, nášho starkého počula na gánku nejakú chôdzu. (gánok je malí chodníček blízko domu, ohradený z jednej strany múrom domu a zdruhej asi metrovým múrikom, na ktorom sú stĺpy pod strechou. Teda strecha nekončí nad murivom, ale až na tým chodníčkom, ktorý je betónový). Starká vraj počula pomalú chôdzu. Starký mal totiž cukrovku a chodil o barlách nakolko nemal jednu nohu. Zavrela okno zo strachom. Na druhý deň nám oznámili, že náš starký umrel.
To bola jedna z vecí, ktorá naháňala strach. Ako aj že v maštali boli zabitý nejaký lidia počas vojny, niekedy sme počuli divné zvuky na povale, ale so starkou sme sa zhodli, že sú to potkany alebo kuny, ktoré chodili ku starkej na slepačie vajcia.
To všetko mi pri príchode od brány ku dverám do domu vŕtalo hlavou. Díval som sa na tmu medzi hroznom, na tmu pri dome, proste scéna ako z hororu. Vravel som si, ak by na mňa teraz skočil malý vtáčik, tak tam asi zinfarktujem.
Ten gánok končí drevenými zelenými dverami, ktoré sa zamknú iba na takú železnú páku vo vodorovnom smere. Za nimi je slepačí dvor. Starká mi necháva klúč v okne.
Ako som nahmatával ten klúč a tešil sa na aspoň polhodinové trafanie sa do zámku vo dverách, odrazu mňou tak myklo, že som ostal stát a ani sa nepohol. Do tých dvier na konci gánku prišla rana. Niečo do tých dverí udrelo. Dost silno, akoby niekto do nich kopol. Ostal som stát a verte alebo nie nevedel som sa tým smerom ani otočit, podívat sa tam, za prvé bola tma, takže by som tam nič neuvidel a potom, mal som strach i keď stačilo iba otočit hlavu. Načúval som a uvažoval. Ak to bolo zviera, musel som niečo počut, nejaký beh, chôdzu, bolo totiž hrobové ticho, nič, ani pád, ak niečo narazilo a upadlo na zem, vôbec nič, iba náraz.
S vystretou rukou s klúčom som pomaly spustil k telu a pozrel sa do tmy, dvere som videl, matne, ale videl. Medzi drevami boli malinké 2mm medzeri, ale bola medzi nimi tma. Stál som tam asi 1 minútu, maximálne.
Musím povedat, že za tými dverami je malý chodníček popri dome vo výške 15 cm, je troska vyvýšení kvôly dažďu. Je možné že niekto, KTO TO TU NEPOZNÁ zakopol a narazil, typoval by som to na takmer 90 percent. Lenže aj keby ste zakopli a rukami či i tvárou narazili, nemohli by ste urobit takú ranu a bit potom dokonale ticho.
Šiel som od brány po tme a potichu, takže ak by tam bol človek a snažil sa ma vystrašit, je nepravdepodobné, že by to takto načasoval a u nás nepoznám nikoho, kto by bol toho schopný, niekoho na smrt vydesit.
Môžem povedat s hrdostou, že nie som taký strachoput ako som tu doteraz písal :D a že patrím s kamarátkou k tým najodvážnejším, ale vtedy mi to rýchlo myslelo a velmi skoro som zistil, že to nieje niečo obyčajnééé. Práve váš rozum vám naženie poriadny strach.
Možno som tu obkecával hlúposti, ale patrné detaily môžu pomôct ku objasneniu podivných udalostí. Kiež by som sa vtedy šiel podívat. Ešte jedna vec, nemusí to mat súvislost.

Keď som bol chlapec, sníval sa mi najhorší sen v mojom detstve. Začal divne a rýchlym spádom. Ocitol som sa na tom gánku, kde som brál klúč asi o 8 rokov neskôr. Bolo to cez deň a dvere boli otvorené, tie z dreva na konci chodníka. Niečo ma tahalo sa podívat za ne na slepačí dvor. Keď som bol takmer pri nich, vybehla z nich, verte alebo nie, líška, kusla ma a ja som zažil pocit smrti.
Neskončil sa mi sen, ako to býva tesne pred smrtou. Padol som na zem a díval sa na jedno miesto, pocítil som obrovskú chut bojovat o život a pohnút aspoň rukami, necítil som nenávist voči môjmu vrahovi, iba som sa chcel pohnút a žit. Nemohol som ani prstom hnút, cítil som obrovskú bolest v ruke, aj ked je podivné, že umierate z jedného kusnutia. Po páde som tú líšku už nevidel, akoby sa vyparila.
To kusnutie som ani nevidel, iba som mal pocit, že ma kusla. Celé to trvalo dobrých pár sekúnd a ja som vedel, že boj prehrávam. Nevedel som ani zakričat a čím dlhšie to trvalo tým som zvádzal tuhší boj a napĺňala ma stále väčšia chut žit. Zatmelo sa mi a mal som pocit, že som žiadny pocit nemal. Nevidel som nič, absolútne. Mám dojem, že som prestal existovat a preto otázka: „čo je po smrti“ bola v tom sne nezmysel, pretože som po smrti už nerozmýšlal, nedokážem ten pocit dobre opísat, ale náž mozog nám môže dávat podivné pocity, preto ma ani tento sen nepresvedčil, že po smrti nič nieje.

Tento sen som spomenul preto, že bol najhorší v mojom živote, v ktorom som zažil smrt a mal som okolo 10 rokov. Na tom istom mieste nedaleko počula moja babka starkého, počul som silný buchot do dvier, nedaleko boli zabitý lidia a bohvie čo ešte. Kto chce, môže to dávat nejako do súvislostí.
Keď som počul ten buchot, na dávny sen so smrtou som si nespomenul. To až potom na druhý deň. No, sen bol prvý, potom smrt starkého, úkaz na oblohe daleko od babky asi 140 km, čo s tým isto nesuvisí a nakoniec buchot do dvier.

Ak ste sa dostali až sem, ďakujem vám za námahu. A vedzte, že čítat články nestačí, treba zhromažďovat fakty, premýšlat a pokúsit sa aspoň niečo vyvodit. Myslím, že tu niesme sami!