Články

sú súčasťou ducha, ktorý odišiel z teľa zachováva si ponaučenie z mysle, ktorú mal počas života. Telo hovoríme že hnyje, preto, pretože nieje schopné sa regenerovať, ako za žitia, a bude premenené "odovzdané" prírode v podobe látok, ktoré sa akože rozpadnú. je to ako pád listu zo stromu aby tento list pohnojil pôdu pod stromom, pôdu ktorá dá stromu neskôr živiny potrebné na jeho rast. Pocity a myseľ môže zrejme existovať samostatne a je dokonca názor že všetky informácie sú v každom okamihu v každom bode priestoru. Zánik niečo, nech je to čokoľvek, neexistuje. Môže dôjsť iba ku zmene formy danej energie. Preto sa domnievam, že musí existovať ešte nejaká energia, sila, o ktorej nevieme, a ktorá spôsobila aj výskyt a existenciu duchov. Nepokladám ducha, ze niečo čo vzniklo zničoho.

Smrt je nevyhnutelnou součástí života. Nerozkládá se jen naše tělo ale i naše mysl a pocity, prostě vše co s tím souvisí. Zůstává jen čistý duch, který obráceně načerpá informace z akáši a tak se znovu rodí další bytost, která tam kde skončila psychicky, zase začíná.

Milý priateľu, čítal som množstvo článkov, názorov, teológov a vôbec veriacich, ktorí kopírujú iné myšlienky bez hlbšieho uvažovania. Presto ma vaše slová vôbec neprekvapujú. Ak čítame iba jeden spôsob uvažovania, napríklad v zmysle viery, potom to nestačí na hlbšie zhodnotenie problému. A práve preto sú myšlienky veriacich tak trošku "obmädzené". Čo je to vlastne smrť? Neexistuje na to jediná veta, ako píšete vy. Tu máte tri formy smrti z hľadiska medicíny. 1. Smrť je neprítomnosť klinicky zistiteľných prejavov života 2. Smrť je neprítomnosť elektromagnetickej aktivity mozgu 3. Smrť je nezvratná strata životných funkcií. V nábožnestvách by sme mohli zhodnotiť smrť takto. Je to cesta na inú úroveň bytia. Skúsme si najprv vysvetliť pojem častice, a potom porozmýšľať nad tým, že "umierame po celý životô, ako ste písali. Žijeme v priestore (a teda aj v čase), kde k istým vzťahom medzi akýmisi poliami. Častice tvoriace naše telo sa nachádzajú v miliardách takýchto polí, ktoré majú na ne vplyv. Staroba a neskôr smrť je v podstate zmena energie tvoriacej častice, nič iné. Samotný pojem život nedokážeme definovať, a preto povedať čokoľvek o srmti môže byť myslné. Isté ale je, že každá hmota sa v čase mení. Aj hmota nášho tela. Smrť je iba termín, ktorý označuje ovplyvnenie nášho tela v ďaľšej existencii medzi ťivými. Z hľadiska fyziky sa o nič iné nejedná, len ako o zmenu energie. Dokonca (nemusí to byť pravda) pri sitom kontakte s mimozemšťanom (údajne), povedal mimozemšťan mužovi toto. Telo obsahuje častice, v ktorých je enrgia potrebná na fungovanie týchto častíc počas života. Pri plynutí života, sa častice vybíjajú. Viac či menej závisí od iných vzťahov. napríklad rozčulovanie spôsobuje rýchlejšie vybíjanie. Existuje malá konštrukcia Integraton, ktorú zostavili na základe podkladov mimozemšťanov. Táto konštrukcia spomaluje vybíjanie tejto energie z častíc. Ľudia sa po pravidelnom navštevovaní Inegratonu, nielen dlhšie dožívajú ale liečia si aj rôzne choroby. Samotný geometrický tvar pyramídy spôsobuje v jednej tretine jej výšky liečivé a obnovovacie efekty. Taktiež Nílsky kríž má geometrický tvar, ktorý môže uškodiť. Čo ale chcem povedať je, že telo neumiera počas jeho žitia. Dochádza iba ku zmene enrgie. A čo sa týka duchov a zážitkov na prahu smrti, tieto poznatky mám od mnoho autorov, ktorí boli v kontakte s tisícami ľudí a pracovali na danej téme po celý svoj život. Preto by som si vyprosil nnázor, že sú to iba také hocijaké bláboly. Ďakujem

souhlasím. duše se při spanku vydava na cesty mimo čas a prostor.opouští telo. je to pro ni jista forma odpocinku.smrt není nepritel je stejne prirozená jako narození a je mi to az divné ze se smrti nebojím ve svych 16 letech :-D kdyz mam jeste vsechno predsebou. v jistém slova smyslu se na ni i tesím.ne ze bych chtel umrít ale smrt je pro me vlastne narození.:-)

Vážení, dovolím si donést také svou hřivnu informací a prožitků do "mlýna". Rozebírá se zde smrt a umírání. Vše, co zde uvádím, je založeno na mých prožitcích a na pozorováních svého okolí. Začnu tím, že uvedu, že sám jsem byl již 2x "na pramici s převozníkem", takže se dá i nepřímo říkat, že jsem zde již "přesčas". Píše se zde a rozebírá oijem smrti. Všichni máte svou pravdu. Zapomíná se ale na to podstatné, a to je :"Že každý z nás umírá den, co den - resp.když jdeme spát.Druhý den, když se probudíme, nejsme již těmi, kterými jsme byli včera, ale jsme někdo jiný !!" Vím, že to zní divně, ale věřte, je to tak. U lidí, kteří měli to štěstí, že prošli klinickou smrtí, tak okolí velice záhy pozná "obrovské" změny v jeho uvažování (právě např. o smrti), a také v jeho radikálním přehodnocování jeho hodnot. Již nelpí tolik na matérii (i když ta je potřebná), jako spíše že dává přednost čistějším, ryzejším hodnotám (např.: láska k bližnímu svému, dodržuje to, co komukoliv slíbil,aj. Nebo-li, v žádném případě si nedělá "dluh" vůči soběsamému, svému okolí, svému dalšímu duchovnímu postupu). Z toho všeho vyplývá, že "SMRT" není nepřítelem, a že není důvodu se smrti bát. Je spíše jiná oblast, kde bychom měli míti obavy, a to, abychom stihli na tomto světě vykonat to, čím jsme byli pověřeni. A je jedno, je-li to pro nás samotné, své blízké, či úplně cizího člověka. Klinická smrt je pro tento svět matérie vždy jako velice zajímavý a podivuhodný zázrak, který je postaven vždy na subjektivních pocitech daného vrátivšíhose člověka. Totéž platí i u problamatiky : "Život po smrti". A navíc, vzhledem k tomu, že se i zde uvádějí jen subjektivní pocity vrátivšíhose člověka, nemohu se tudíž ztotožnit s informacemi, které bývají uváděné a to, co všechno nás po smrti čeká, ať již v podobě "příjemného či nepříjemného" - zcela subjektívní posouzení, neboť vše, co se s námi děje a koná, tak je vždy pro nás to nejlepším. Pouze my sami nechceme (?) či nemůžeme (?)toto přijmout, z důvodu naší "sobeckosti". Přeji hezký den. Zbynek P.

tak predevším by procitlo mnoho nevedomích atejistu.veda je nabozenství atejistů rekl nwm kdo:-D dale by to pak otraslo nabozenstvími ale jak garias rekl ty uz maji nachystane vymluvy na vsechno. zpomalilo by to dobu. a vsechny ty materialistické silence kterí se zenou za bohatstvím protoze by si uvedomili ze to není pravej smysl zivota a ze smrt není konec.mozna ze i ty valky by castecně vymizeli protoze lide by vedeli o karmickych zakonech.rikas si ze to i ted ví kazdej ale divil by ses jak jsou lide nevedomí.na techto strankach uz je takovej vytríbenej kolektiv.jenze obycejní lidé nemají ani paru o tom jak to je a zbytek to nezajíma.ti co maji zajem tak chodí do kostela a poslouchají ty lzi a dogmata. FUJ.!i to je vsak soucastí vyvoje.kazdopadně by to mohlo jen prospet.:-)

Ak by sa aj život po smrti dokázal v pravom vedeckom zmysle, čo by sa na zemi zmenilo? V každom prípade by sa našli ľudia, ktorí by dôkazy spochybňovali, mamon by ovládal ľudí aj naďalej, kradlo by sa aj naďalej, vojny by sa viedli aj tak,... Som optimista, ale neverím, že by sa niečo zmenilo.

ak chcete dôkazy o "posmrtnom živote" a nestačí vám Moody, ktorý hovorí iba o jednotlivých príbehoch plus menšie úvahy, odporúčam autora menom KENNETH RING. Je to mistr vo svojom obore.

ak to bereš tak, potom áno, aj ja som zaznamenal veľa prípadov, kde zviertatá reagujú na podivné veci, ale aj na tie obyčajné. Napr predátor vycíti strach u svojej obeti. Vedecky dokázaná vec sa označuje tým, že sú robené pokusy, viaceré, možno všetky, ktoré majp racionálny zmysel. Niektoré ak nie všetky aj viackrát. Môže to byť teda množstvo meraní, skúšaní, no ak nastane jediný prípad, že dané meranie vyvrátilo vedeckú teóriu, nemožno ďalej rozmýšlať o jej pravdivosti. Ak sa také meranie, skúšanie neukázalo, istú vec možno zaradiť do oblasti "vedecky dokázanej". je to ale docela komplikovanejšie. Výbuch supernovy je zrejmí vo vsmíre a nemôžme ho hocikde pakovať (ten samý, ten istý) a nemôžme urobiť viacej pokusov. napriek tomu je zjavné, že výbuch nastal.

ja si myslim ze ty vedecké dukazy by uz davno byly ale jen si predstavte co by to udelalo cirkvím za ujmy kdyby veda vydala oficialní vyadření na tato temata.papež by mohl jit kopat kanaly:-D hodně vecí se tají at už z dobrych či špatnych duvodů tak tají.církev přeci hlasa peklo nebo nebe a nakonec by vyslo na jebo ze se velecteny buh seknul a ze existuje reinkarnace:-O to by byl prušvih :-)

Naša spoločnosť je založená na „vedeckých dôkazoch“. Za vedecky dokázané sa považuje to, čo sa môže za rovnakých podmienok kdekoľvek opakovať ľubovolný počet krát. No a je možné opakovať napr. stretnutie so zosnulým predkom? Ďalšia vec je, že čo nedokážem zaznamenať prístrojmi, tak neexistuje. Opäť nezmysel. Existuje napr. citový vzťah – láska -medzi rodičom a dieťaťom? Existuje. Dá sa zmerať jej hodnota? Ak nie, z toho plynie dôkaz, že láska neexistuje. Pritiahol som to trochu za vlasy, ale hádam chápete, čo som tým chcel povedať. Garias, s tými zvieratami sme si nerozumeli. Zvieratá – psy, mačky, kone – nejakým spôsobom reagovali na stretnutie človeka so zosnulým. Človek vidí a zviera reaguje - ježenie srsti mačky, štekanie psa do priestoru, kde vidí človek zosnulého, atď. Treba si takéto príbehy prečítať, sú označené komentárom.

áno, súhlasím, že priamy dôkaz nieje. No ak zobereme do úvahy, že Slnko nám je iba zobrazované akosi na diaľku impulzom do mozgu a všetko čo by akože robilo Slnko by bolo spôsobené mimozemskou technikou by sme mohli označiť tento fakt takým, že neexistuje priamy dôkaz že Slnko existuje. Chcem tým povedať, že lepšie je povedať ako veľmi je daný jav pravdepodobný. Lebo ak povieme iba že nieje priamy dôkaz znie to akoby sme chceli tieto zážitky vyvrátiť. Čo sa týka zážtkou, mali ich veľmi veľká drviva dospelých ľudí. U detí sa vyskytuje pramálo. Ak aj sú záznami od malých detí, čím je dané dievčatko alebo chlapček menší, tým sú výpovede nepresnejšie a menej dôveryhodné. Preto sa výpovede detí v mnohých prípadoch neberú ako smerodatné. Aj keby sa brali, je ich málo. U zvierat je možné o podobných zážitkoch, no tento jav je prezentovaný ľuďmi, takže informácie nemusia byť opäť dôveryhodné, nakoľko sme onylný. Zážitkami ale posmrti u zvierat som sa nezaoberal, preto nemôžem povedať ako veľmi sú dôveryhodné. Čo sa týka zozsnulých a ich stretnutie s "mŕtvym", tak veľká väčšina zážitkov ktoré som čítal sa týkali ich vysvetlenie danej situácie. Nemyslím ale že sa jednalo pri rozhovoroch iba o toto. istý čas som urobil malý pokus. Na dôkaz skrytej schpnisti mozgu, ktorú máme som si sadol, pozeral na pravú ruku, kde dlaň smerovala nadol. Predstavil som si bod tense pod pokožkou, nižšie asi 5 cm od lakťa a vnucoval som si pocit, že chcem toto miesto ohriať, alebo v ňom vyvolať nejaké pôsobisko energie. Po čase som cítil v mieste teplo, a po dotyku tu pokožka vyžarovala viacej tepla ako inde. Nedotýkal som sa toho miesta, iba sa naň pozeral a sústredil sa. Mozog preto pokladám za niečo naozaj zvláštne. Navyše boli prípady kedy ľudia po pytve ani mozog nemali, iba nejaký roztok miesto mozgu. Nič preto nieje isté, a s týmito zážitkami už vôbec nie. Je ale obvyklé, že ľudia týmto ľuďom neveria a pokladajú to za výmysli, za bláboli alebo za rafinovanú hru mozgu s mysľou. Mýlila sa ale aj naši predkovia, ktorý podobné veci zaznamenávali 7000 rokov?

moje teda zazila klinickou smrt. a jediné co nam rekla ze kdo nezazije nikdy neuvěří. druha strana je az napadne stejna jako ta nase :-)

Garias, žiaľ musím Ťa sklamať a hneď dvakrát : keď som spomínaného psychotronika – ľudového liečiteľa spoznal (bolo to okolo roku 1980), mal už vyše 80 (slovom osemdesiat) rokov a neviem, že by publikoval, František Dvořák a bol z Brna. K dôkazu o posmrtnom živote : nikto ho doteraz nedokázal ani nevyvrátil – to je fakt a neviem, či sa to niekedy v pravom vedeckom zmysle podarí. Niektoré znaky zážitkov z klinickej smrti sa dajú vysvetliť reakciou mozgu na nedokysličenie. (podľa lekárov – neurológov) Neviem však, ako vysvetlia napr. stretnutie so zosnulými v klinickej smrti alebo opis udalostí mimo miesta chorého, raneného,... Na príbehoch ma viacej než zážitky klinickej smrti zaujali stretnutia so zosnulými príbuznými alebo duchmi (myslím, že podstata javu je rovnaká). Viaceré stretnutia sa stali malým deťom a v niektorých prípadoch na prítomnosť zosnulého reaguje aj zviera. Zosnulý varuje pozostalého pred hroziacim nebezpečenstvom. Alebo zosnulý pozostalým predpovedá budúce udalosti, ktoré sa o nejakú dobu vyplnia. Myslím si, že práve takéto príbehy by mohli potvrdzovať existenciu života po smrti – ale to stále nie je dôkaz.

lidi vsímate si jak stale vice vecí se stava vedeckych.posmrtny zivot byl dlouho vysadou viry a nabozenství. a dnes:-) dnes zacíname vedet.a s vedením zacína koncí víra.dali buh tak mozna ze jednou budem vedet jak vypada. nebudem si ho predstavovat ani v nej verit budem vedet budem znat.myslim ze na tom veku vodnare preci jen neco bude.uz zacínam citit jeho projevy.vsude kolem.:-)

Prosím ťa píšeš na tejto stránke **http://www.neuveritelne.szm.sk/ramy.htm** o psychotronikovi, ktorý už nežije. Mohol by si mi poskytnúť prosím jeho meno, poprípade jeho literatúru? V záujme ďaľšieho obohacovania mojich vedomostí o psychotronike. Ďakujem

čo sa týka tvojej časti stránky o "posmrtnom živote" je jeden nepopierateľný fakt. Tým je ten, že je dokázané z množstva výpovedí, že ľudia zažívajúci "klinickú smrť" boli mimo tela. Hovorili čo počule z vedľajšej miestnosti, videli čo inak vidieť nemohli navyše v prípadoch keď ťažké operácie vyžadovali tamker úplnú zástavu mozgu schladením. Podľa môjho názoru ak by sa jednalo iba o zážitok tesne pred smrťou nemohli by byť týto ľudia tak poznačený ako boli po zážitku. Zážitok ich vždy, myslím úplne vždy zmenil, ku lepšiemu, a to pokladám za ´daľší dôkaz o zážitku na druhej strane. I v staroveku je veľké množstvo podobných zážitkov, ktoré sa nám zachovali a majú neuveriteľnú podobnosť stými dnešnými. Čo sa týka liekov poviem aké rozdieli sa uvádzajú. Istý ľudia podsúvajú ako hlavným dôvodom takýchto zážitkov fakt, že daný jedinci brali lieky. Či už halucinogénne, alebo omamné. Najhlavnejšie možno pokladať také, ktoré vplývajú na nervový systém tela. Nielenže takéto prípady boli, no u takýchto ľudí boli opäť podobné fakty ako u tých ktorý lieky nepožili, a to v mnohých smeroch rovnaké príbehy. Sú zaznamenané prípady, kedy naozaj došlo ku ilúziam či predstavám kvôly liekom. V nich sa ale vyskytovali anjeli, diabol čo vraj poletoval okolo "obeti". V skutočných zážitkoch na prahu smrti sa ani v jednom nevyskytuje diabol, anjel či niečo podobné z biblie, aj keď "postihnutý" bol hlboko veriaci. To pokladám za ďaľší dôležitý fakt, ktorý poukazuje na skutočnosť zážitkov na prahu smrti.

Skús sa pozrieť na www.neuveritelne.szm.sk a hľadaj odpoveď.

Ale každopádně by myslím nebylo na škodu jít proti přírodě a být nesmrtelným.. :-) Duše by se mohla vyvíjet aniž by musela dělat ty "přestávky" během umírání, pokud existuje reinkarnace, pokud je život v téhle formě jen jeden a po něm přichází další život ale v jiné třeba nehmotné formě, pak je smrt součástí vývoje a nesmrtelnost během tohoto života by byla spíše na škodu .. achjo, vědět tak co pak skutečně bude, to by bylo fajn.

keby si urobil niečo svetaborné určite by sa vyskytlo niečo čo si neurobil, alebo urobil nedostatočne. Netreba myslieť to som mal nemal. Žiješ teraz, práve teraz, nie vtedy, tam, ale práve teraz. Ak chceš niečo urobiť čo má cenu, staraj sa o rodinu. To je pre mňa obrovská vec, nenahraditeľná. Nezabúdajme, že rozmýšľať treba pokojne a postupne. Nikdy na nič neprídeme hneď a na dokonalú pravdu. Postupný vývoj duše je nevyhnutný. Smrti ako takej sa netreba báť. Všetky duše sa skôr či neskôr stretnú a budú spolu. nechajme plynúť čas tak ako plynie časom príroda. Nenamýšľajme si, že nie sme súčasťou prírody. Dajme sa ds ňou do súvyslosti a čoskoro pochopíme, že dostať sa do hramónie, rovnováhy je prioritou v živote. Strach nieje zlý, je to prejav rozumu. No myslím, že odvaha a rozvážnosť je vyšší stupeň vedomia ako iba strach.

Já strach ze smrti mám, bojím se výšek ale občas se poměrně vysoko dostanu v práci a to ve mě začíná ožívat strach z toho že se něco stane a já odsud odejdu, smutek že tu nechám ženu kterou miluju a doufám že existuje něco potom a že dostanu šanci jí znovu najít. Mám strach že jsem svůj život promarnil, že jsem mohl spoustu věcí udělat líp ale že už nebudu mít šanci ... a pak jsem zas na pevné zemi a myšlenky jsou fuč a žiju tak jako předtím a na tamto kašlu.. Četl jsem o tom že lidé kteří prožili skutečně o vlásek uniknutí smrti si berou ponaučení a začínají svůj život brát od této zkutečnosti lépe, zodpovědněji a s větší vděčností za to že se jim dostalo žití... Co když i to je takový skrytý záměr těchto pocitů.. Asi je to už přehnaný, jsem unavenej a tak vymýšlím takový blbosti, ale kdo ví.

blíží se den kdy vědění porazí víru. blíží se den kdy věda porazí naboženství.pochvalen bud

Kdesi som čítal, že enrgia sama od seba nemôže iba tak zaniknúť alebo sa zozplinúť. Energia obsiahnutá v tele, v mozgu, ako duch je vraj natoľko "stabilná", že po smrti nezniká. Toto bolo dávané do súvislosti so smrťou. Nepochybným faktom je, že každý živý tvor, ktorý má aspoň minimálny inteligentný postoj ku pochopeniu svojho bytia, sa bojí a nemá dorbý pocit z neznámeho. Smrť takou vecou naisto je. Smrť je pre nás niečo absolútne cudzie, neznáme, preto sa jej nesmierne bojíme. Myšlienka, že moja myseľ zanikne a "zľahne po nej zem", nikdy sa neprejaví v hmotnom tele, je neuveriteľne deprimujúca pre mnohích z nás. Nazval by som to, akýmsi inštinktom daným prírodou, pre schopnosť zachovať život v prírode. Bez strachu zo smrti by bolo danému tovrovi jedno či umrie alebo nie. Preto tento pocit pokladám nie len za skutočný ale aj potrebný na zachovanie života vo vesmíre. Týka sa to ľudí, zvierat a aj rastlín. Bol urobený pokus tuším francúzskymi študentami. Merali elektromagnetické pole v okolí rastliny. Keď priložil jeden mladík ku nej nôž a povedal že ju ureže, pole vykazovalo nárast pôsobenia. Možno to označiť za reakciu rastliny na hrozbu jej zániku? Ja myslím že áno. Iný príklad. Muž ktorý mal rakovinu, si kúpil posledné týždne pred smrťou kaktus. Mal ho postavený na stoličke vedľa postele a veľmi dobre sa oň staral. Mal ho rád natoľko, že sestričky ho sním občas počuli sa rozpávať. Po mužovej smrti, kaktus v noci úplne zvädol. Možno to označovať za reakciu na "priateľovu" smrť? Ja myslím, že áno. V čase keď som sa zaoberal posmrtnými zážitkami ľudí, v niektorích výpovediach stálo, že ľudia čo boli na druhej strane pochopili vraj istú vec. Neexistuje údajne zlý alebo dobrý duch, iba nevedomý. To znamená, že biela bytosť ktorú stretli im to vysvetlila nasledovne. Duše prechádzajú dvojakým vývojom. V prvom rade sa jedná o celkový vývoj, tým že sa učia v rôznych životoch. Duše sú dávané do tiel pri naordení, po smrti odchádzajú. Po istom čase sa opäť tieto duše "narodia" v novom tele. Podľa istých výpovedí sa môže jednať o rôzne časti vesmíru, v rôznom čase ale aj v rôznom energetickom pôsobení. Vo zvierati, rastline, ale aj v hmote vraj. Dokonca na inej existenčnej úrovni pri inej frekvencii hmoty. Každá duša, sa má počas svojho života niečo naučiť. Ak dieťa umrie veľmi malé, znamená to vraj, že svoj ciel splnilo a jeho duša musí pokračovať. Duše sa učia dve veci. naberajú vedomosti a schopnosť pomáhať iným alebo milovať. Nič iné si ďalej na svoju cestu neberú. Duša ktorá to nepochopí v jej živote v danom tele, sa rodí dovtedy, kým na to nepríde a nenaučí sa to. Skrátka si myslím, že našim úkolom je tu na Zemi alebo na inej planéte počas života na niečo prísť, naučiť sa, pochopiť a potom pôjdeme ďaľšou cestou. Naše duše zrejme obsahujú mimo hmoty vedomosti stovky ľudí, ktorých prežili, a preto sú omnoho inteligentnejšie ako telo v ktorom sa práve nachádza. Snáď to presnejšie pochopíme, či budeme vedieť ako duch mimo hmoty tejto formy.

Pospěšme milovat lidi, neboť tak brzy odcházejí...