Články

- Záhady a tajemno -

Život po živote...
Budeme sa venovat našej ďalšej ceste po smrti...
    Na začiatku bude článok trocha nudný, ale neskôr, nesmierne zaujímavý. Nenechajte sa teda odplašit jeho dĺžkou, pretože obsahom vám môže vela dat... a čítajte prosím až do poslednej vety. Som presvedčený, že neolutujete. Dané informácie sú z dôveryhodných zdrojov, od uznávaných vedcov po takmer celom svete.

    Už samotný názov napovedá, že sa bude jednat o tzv. "posmrtnom živote". Dlhý čas o tomto pojme uvažujem a myslím si, že som konečne vyvodil akési závery, ktoré možno pokladat za minimálne pravdepodobné. Nanejprv je mojou povinnostou uvedomit, že názov nieje z mojej hlavy a ani všetky myšlienky, ktoré tu budú napísané. Určite ale väčšina z nich a úplne všetky sú také, s ktorými bezvýhradne súhlasím. Je faktom, že isté údaje budú omylné. Preto žiadam čitatela, aby ani týmto riadkom neveril na 100% a pokúsil sa zistit o tomto starom tajomstve čosi viac, hlavne od dôveryhodných autorov. Kto by chcel skutočného bádatela v tejto oblasti, ktorý prišiel k danému problému iba náhodou, je velmi známym a uznávaným a chcel by zistit viac, nech číta dr. R. A. Moodyho. Autorou je viac...

    Ludia zaoberajúcimi sa prípadmi o posmrtnom živote boli svedkami obzvlášt podivných výpovedí ludí, ktorí boli na "druhej strane", ale z nejakého dôvodu boli opät poslaný naspät. Aby sme potvrdili pravdivost týchto výpovedí, musíme si uvedomit istú vec. Sú stovky výpovedí o zážitku na prahu smrti ludí, ktorí boli smrtelne chorí, zranení alebo podobne fyzicky poškodení a čelili takmer istej smrti. Samím dôkazom o ich pravdovravnosti je fakt, že sa navzájom nevideli, nepoznali, nekomunikovali spolu a napriek tomu ich príbehy vykazujú velké množstvo podobných faktov, ktoré by si na dialku tažko vymysleli a dúfali, že sa trafia do toho, čo vravia iný...

    Tieto výpovede boli spísané a poukazujú na fakt, že pravdepodobne došlo k posmrtnému životu i keď iba na chvílu. Poviem tu jeden príbeh, ktorý bude obsahovat všetky prvky výpovedí týchto ludí. Je isté, že takmer žiadna výpoveď neobsahovala všetky tieto prvky určujúce a poukazujúce na "zážitok na prahu smrti" ani nebol príbeh, ktorí by žiaden takýto prvok neobsahoval.

    Ešte raz opakujem, že toto velké množstvo príbehov je vsunutých do jedného jediného, toho nášho a sú natolko podobné, že pochybovat o ich pravdivosti by bolo skutočne odvážnym, aj keď iste hlúpym činom.

Tu je tzv. "univerzálny" príbeh. Slová bez (---) je priamo príbeh, --- toto označuje moje poznámky k príbehu --- , ktoré sú dôležité pre pochopenie...

Prosím, pohodlne si sadnite, začíname...

    Po tažkej chorobe, nehode apod. som pocítil velkú bolest v mieste, kde došlo ku zraneniu. Bolest bola obrovská a ja som cítil, že naisto umieram. Odrazu ale všetka bolest zmizla a ja som sa cez hlavu presunul mimo svojho tela.

---niektorí ludia nehovoria o hlave ako miestu výstupu z tela, buď nehovoria vôbec, alebo vravia o inom pocite pri výstupe.---

    Díval som sa na svoje telo asi z dialky 10tich metrov a nespoznával som sa. Bol som ako divák, ktorý sa kuká na predstavenie a nechápal som, čo sa to deje. Mal som byt predsa mrrtvy, to nieje možné.

---Tu vzniká super tažký pocit dotyčného uverit tomu, čo sa deje a pochopit, že nieje skutočne mŕtvy, teda že nezanikol absolútne, takéto duše sa nesmierne divia tomu, čo sa to vôbec deje. Navyše hneď nespoznávajú samých seba, zrejme kvôli trojrozmernému pohladu.---

    Pozeral som na všetkých v tej miestnosti, na sestry, doktorov a vravel som im, kričal: "nechajte moje telo na pokoji, nepomáhajte mi, je mi tu dobre!"

---Pri uvolnení vzniká pocit nesmierneho štastia a pokoja, takého velkého, že ludia, ktorí toto zažili, nenachádzajú slová na opis tohoto pocitu. Naraz stratia všetky povinnosti, bolesti a sú dokonale zdravý vo svojej poctate. TZN. slepý už vidí, bez nohy už má nohu a pod. Tento pocit prichádza tesne po udivujúcom pocite zo smrti. Najprv je teda nesmierne udivenie sa a potom ihneď za tým krásny pocit uvolnenia. Dokonca je vraj zostrený zrak a sluch, naopak o ČUCHU A CHUTI nie sú žiadne záznamy, teda akoby zrak a sluch extrémne zosilnel, a čuch či chut neexistovali v tomto novom tele.---

    Pozeral som si na telo, ale žiadne som nevidel, ani ruky, ani nohy ale cítil som, že ich mám, že mám podobné telo, ako som mal predtým.

---Niektorí hovoria o bode, v ktorom sa nachádza ich mysel, či o nejakom oblaku, hmle ako telu. Tu sa takmer najviac rozchádzajú ich výpovede. Nemusí to byt vskutku kvôli lži, výpovede ludí ovplyvňuje ich výchova, skúsenosti, viera, inteligencia, vidíme, že faktorov je vela a preto treba brat ich výpovede s rezervou. Inak povedané - snažit sa ich pochopit.---

    Nikto ma nepočul, ani sestry ani doktori, kričal som, chcel sa ich dotknút, ale moja ruka cez nich prešla. Vedel som sa pohybovat hociktorým smerom a nič, žiadna hmota, stôl, dvere mi neboli prekážkou. Keď som chcel byt na tom mieste, pomyslel som si a bol som tam...

---Títo ludia nepočujú normálne ako my, ušami, zvuk je narážanie molekúl vzduchu o bubienok pod určitou frekvenciou, mŕtvy počujú a vidia myšlienkami. Taktiež nie sú schopní nikoho kontaktovat zo živých. Nepočujú ich, nevidia ich živí a zomrelí sú nehmotní.---

    Nepočul som normálne, čo si hovorili, ale vedel som predsa asi sekundu pred tým, čo chcú povedat, alebo načo myslia, aj keď to potom nepovedali. Mal som chvílu strach a hneď nato nadišla chvíla velkého nepokoja, pretože som nevedel, kam mám íst, čo mám robit, či sa len potulovat po Zemi. Vedel som íst kamkolvek na Zemi a to okamžite, aj pod zem, do Slnka, na Mars, kdekolvek mi napadlo. Naskytol sa mi ale pocit velkej opustenosti, samoty a beznádeje. V tej chvíli, až bol tento pocit velmi silný, ma OKAMŽITE opustil, a ja som potom hneď padal cez nejaký úzky tunel do tmy, do hĺbky, než som sa stihol spamätat, počul som hlučné až nepríjemné zvuky.

---Tu počujú a vidia ludia rôzne zvuky či obrazy. Jeden nevidí tunel ale akési údolie, inej žene zasa hrala krásna hudba, myslím, že to súvisí s ich osobnostou, predstavivostou apod.---

    Vedel som, že rozum, ktorý mám, je ten istý, ako som mal na Zemi. Blížil som sa k tomu svetlu, ktoré neuveritežne silno žiarilo, no napriek tomu ma oči vôbec neboleli.

---Zrejme preto, že sa nejedná o fyzikálne videnie, ako poznáme "my". Tu hovoria ludia, čo boli na prahu smrti o akomsi bielom svetle na konci tunela, ku ktorému padajú. Nemôžu sa vrátit ani sa zachytit, jednoducho idú k tomu svetlu...---

    Z toho bieleho svetla sálalo aj krásne príjemné teplo a ja som vedel, že to nieje iba svetlo, ale nejaká bytost, nadprirodzená, duchovná, bol to Ježiš.

---POZOR, tu sa treba na chvílu pozastavit. Pretože je faktom, že neveriaci hovoria o bielej bytosti, a veriaci o Bohu, Ježišovi a podobne. Táto bytost sa javí ako nesmierne milujúca a dokonale INTELIGENTNÁ, ktorá vraj ovplýva aj zmyslom pre humor, nech to nazývame ako chceme, zrejme to tak má byt, tak si to tá bytost želá, aby ju ten dotyčný tak volal, aj keď sa možno o Ježiša vôbec nejedná...---

    Prišiel som ku tej bytosti a aj keď som ju nevidel ani nepočul, cítil som ju pri sebe. Bola nesmierne dobrá, krásna a milujúca, milovala ma nadovšetko a ja ju tiež, aj keď neviem ani prečo. Cítil som jej dobrotu, jej láskavost a úprimnost. Rozprávali sme sa telepaticky, aj keď došlo iba ku pár myšlienkam.

---Tu daní ludia opät nedokážu vysvetlit a opísat danú bytost, hovoria, že by s ňou navždy ostali, pretože je to dokonalý priatel, akého nikdy nestretneme, kým ku tejto bytosti neprídeme. Niektorí ju „nevidia“ iní áno, opät je to individuálne. Tu ale príde od bytosti tažká otázka...---

---Táto geniálna a DOKONALÁ bytost pokladá super údernú otázku, akú nikto ešte „nepočul“, nepocítil, údernú preto, že nesmierne silno zapôsobí na dotyčného.---

    „POVEDZ MI, ČÍM BY SI SA MI CHCEL ZO SVOJHO ŽIVOTA POCHVÁLIT,“, resp. čo takého si v živote vytvoril, zažil, urobil, že by si mi to chcel povedat či ukázat?

---Táto otázka je taká "tvrdá", že dotyčného ihneď privedie do rozpakov a "hamby", ale dotyčný napriek tomu necíti pohŕdanie od tejto bytosti, či výčitky, ale dokonca lásku a možno ešte väčšiu ako pred tým.---

    Vedel som, že sa mi táto bytost nechce "vzdialit" alebo mnou pohŕdat, či ma obvinit a trestat. VELMI DOBRE VEDELA čo som prežil, ale chcela, aby som nad tým sám uvažoval a uvedomil si svoje chyby.

---Táto bytost je zrejme natolko inteligentná a dobrá, že donúti mŕtveho zamysliet sa samým nad sebou, a rozhodnút, čo urobil zle a čo dobre.---

    Ako sa ma to tá bytost opýtala, a i keď som nestihol odpovedat, ihneď som padal tunelom, ale iba krátku dobu a ocitol som sa akoby v divadle, kde som sa díval na svoj život. Predstavenie začalo detstvom od 6-7 rokov, prebiehal až po osudnú udalost mojej "smrti" a boli ukazované len dôležité udalosti a to tak rýchlo, že to mohlo trvat asi max 2 minúty, aj keď som prežil asi aj 1000 udalosti zo života. Všetko bolo také reálne, akoby som to znova prežil a všetko som si po návrate pamätal.

---Bytost je pri tomto "divadle" PRÍTOMNÁ u dotyčného a vysvetluje mu vo väčšine prípadov, kde urobil chybu a kde zasa konal dobro, dotyčný nebude potrestaný touto bytostou, pretože samo divadlo je mu velkou školou, ihneď je ponaučený o svojich chybách.---

    Pýtal som sa bytosti, ako inak by sa to dalo riešit a ona mi odpovedala, akoby to bolo možné riešit, aj keď niektorým myšlienkam mi trvalo hodnú chvílu, kým som pochopil, napriek tomu, že som po smrti chápal ďaleko rýchlejšie.

---Opät sa vráti k bytosti, pretože počas "divadla" ju nevidel a ona sa ho pýta".---

    „SI PRIPRAVENÝ ÍST ĎALEJ? CHCEŠ UMRIET? ALEBO SA CHCEŠ VRÁTIT NA ZEM??? “

    Okamžite som si spomenul na svoju ženu a deti, o ktoré sa musím postarat a ktoré nesmierne milujem. Pri tejto bytosti som chcel navždy ostat a ostat v tomto svete, ktoré mi robilo takú radost a v ktorom som sa cítil dokonale príjemne, ale myslel som aj na svoju rodinu.

---Tu opät zrejme bytost pozná odpoveď, ale otázkou nabáda dotyčného o premýšlaní nad realitou a čiastočne ho vytahuje s krásneho a vznešeného pocitu z neskutočnej reálnej prítomnosti, aj keď je tento pocit dokonale skutočný.---

    „Chcem sa vrátit na zem, prosím!“ Cítil som, že bytost mi vraví, aby som neprosil a že mi vyhovie, ale že nabudúce musím už „zo Zeme odíst a to natrvalo.“

---Tu je opät podivuhodný ojedinelý prípad ženy, pri ktorom dvakrát bytost vravela, že daná žena sa už naisto nabudúce na Zem nevráti a napriek tomu ju po úpornom prosení „mŕtvej“ ženy opät vrátila po tretíkrát na Zem kvôli postaraniu sa o deti. Zdá sa, že táto bytost zomierajúcich dokonale miluje. Navyše sa zážitky na prahu smrti u niektorých jedincoch zrejme môžu opakovat.---

---Pri tomto momente sa tesne pred svetlom objavujú zosnulý, ktorých mŕtvy poznal, či bol im rodinou a napomáhajú mu k ďalšej ceste, či k ceste k tunelu. Ku tomuto stretnutiu dochádza tesne po pocite nesmierneho zatratenia, či velkého pocitu samoty, po ktorom prichádza už spomínaný pád tunelom. Teda duchovia, známi, niekedy aj úplne neznáme duše prichádzajú a vysvetlujú umierajúcemu situáciu, vedú ho. Potom prichádza pád tunelom.---

    Naspät som už nešiel tunelom, ale "omdlel som" a neskôr sa prebral vo svojom tele. Keď som o tom rozprával iným, neverili mi, mysleli si, že som blázon, alebo že mi už z týchto záhad, čo kolujú po svete, načisto šibe. Preto som o tom už potom málokomu povedal.

---Táto udalost týchto ludí velmi zmení a bytost ich naučí, že musia na zemi hlavne milovat iných a naberat vzdelanie, nič iné si so sebou ďalej nevezmú. Neuverenie zážitku je iste kvôli dnešnej spoločnosti, ktorá je preplnená egoizmom a pýchou. Ale hlavným dôvodom je podla mňa všednost. Všednost každodenného života. Človek si natolko navykol na samozrejmý život, že podobné historky nechce zhltnút a prijat za vôbec možnú, aj keď si myslí, že by mohol „umierajúci „ hovorit pravdu. Proste akosi podvedome nemôže túto pravdu prijat a odsúdi „zomierajúceho“ na blázna, lebo iné východisko nevidí.---

koniec príbehu

    Premýšlajte o tomto univerzálnom príbehu, ktorý rozprávali ludia po celom svete nezávisle na sebe. Ja verím, že život po smrti existuje a teším sa na tú bytost...

    Možno skonštatovat, že smrt je vyslobodením duše. MEZABÚDAJTE však, že máme na tomto svete niečo vykonat, niečo urobit a až potom budeme musiet íst ďalej.
Ešte nekolko otázok ludí, ktorí ich kládli bielej bytosti:
"Budem žit ďalší život???"
"""Určite áno."""

"Dokedy?"
"""Dokým to bude potrebné, pokým sa nenaučíš milovat a nenaberieš potrebné vedomosti."""

"Teraz nemilujem?"
"""Miluješ, ale nie tak ako by bolo pre teba potrebné."""

"Som teda pre teba zlá? Takýto ludia sú zlí?"
"""Neexistujú zlí ludia, iba nevedomí. „Zlí“ ako vravíš a ako myslíš človek bude žit viacej životov, aby sa naučil milovat a aby pochopil čo pochopit má."""

„Čo treba pochopi??“
„““Že treba milovat iných ludí, aj všetko žije a neustále sa vzdelávat.“““

"Musím sa vrátit na zem? Chcem ostat tu s tebou!"
"""Tvoja cesta sa na Zemi ešte neskončila, musíš sa vrátit na Zem. Ale po smrti sa sem opät vrátit."""

Iná osoba...

"Ty miluješ aj zlých ludí?"
"""Milujem všetkých ludí, pretože aj ten zlý sa ešte musí na Zemi a podobných svetov učit a raz bude aj on dobrý."""

    Existuje množstvo otázok a odpovedí, zhruba asi 30 - 40 percent sa nedali zapísat, pretože ich umierajúci nevedel vysvetlit.

    Premýšlajte o tom... Možno sa nám bude lahšie umierat a budeme lepšie vediet, čo sa po smrti s nami deje. Myslím, že po smrti bude nielen ďalší, ale aj lepší život...

Vydáno:   01. 12. 2008

Přečetlo:  3130 čtenářů
Zdroj:

Autor (vložil): garias



Komentáře k článku...
Předmět:
Datum:
Jméno:
¤ aby som ale
7. 03. 2009 8:56
garias
¤ duchovia
7. 03. 2009 8:55
garias
¤ dakujem
2. 03. 2009 21:46
dalila
¤ ešte jedna vecička
26. 02. 2009 0:36
garias
¤ no súhlasím stebou
26. 02. 2009 0:27
garias
¤ zvedavost
23. 02. 2009 23:01
dalila
¤ zážitky v minulosti
17. 12. 2008 13:20
garias
¤ spoločné prvky príbehov..
11. 12. 2008 18:01
garias
¤ áno
11. 12. 2008 17:47
garias
¤ Díky
7. 12. 2008 18:46
Valda
¤ poznámka autora
6. 12. 2008 23:55
garias
¤ autor - garias
6. 12. 2008 23:51
garias