Vaše příběhy

- Něčí přítomnost -

Co to bolo?
Tak ludkovia, fakt mi to neda, pridavam sem aj ja svoje pribehy...

1. sa odohral par rokov spat...
    Vracali sme sa s rodicmi od starych rodicov domov po polnej ceste (lepsie 5 km po polnej ceste ako 30 okruhom), bol vecer, maximalna tma a viditelnost v aute bola pri rozsvietenych svetlach maximalna, nikde ziadna hmla.
    Prechadzali sme usekom, kde sa nenachadzaju ziadne stromy, cize aj odraz alebo tien stromov mozeme velmi jasne vylucit. Matka so mnou komunikovala, nieco mi vykladala a otec soferoval.
    Potom to nastalo, na ceste sa zjavilo "nieco" co sme si ani jeden nedokazali vysvetlit. Bolo "to" priblizne v strede cesty, biele, otocene smerom na nas, priam priesvitne v tvare postavy niekoho alebo niecoho... Priamo sme sa priblizovali k danemu objektu, vtedy to ustupilo na krajnicu a postavilo sa "to" bokom.. Po nasich otazkach typu co to je, co teraz, matka zo seba vytrusila vetu typu "pan boh s nami a zle prec" v tom ta postava zdvihla akoby ruku a zamavala po bocnom skle auta. Obisli sme "to". V zapati sme hladeli na vsetky spatne zrkadla, potom sme sa dokonca aj otocili, no nikde nikoho a nicoho nebolo.

    2. pribeh sa odohral mne osobne asi o 4 roky neskor. Chodila som vypomahat ako barmanka na rozne akcie (podotykam pocas prace za barom vobec nepijem, neberiem ziadne drogy ani nic tomu podobne, bo v mojom realnom povolani je take nieco nepripustne - testy nam robia castejsie, nez si myslite).
    Ako som sa tak vracala z dalsej akcie domov do baraku, na schodoch ma "nieco" zamrazilo po chrbte, v klude som presla az do svojej izby, kde som nasla spiacich rodicov pri telke. Nakolko mam oboch rodicov po tazkej autonehode, tak som ich nechala spat a lahla som si do obyvacky s tym, ze som nechala odkaz na stole na papieri, ze ked sa zobudia, nech ma preberu, abych si sla lahnut do normalnej postele, pretoze rano idem zase do prace.
    Posledne, co si pamatam v obyvacke je, ze ako nahle som si lahla, zbadala som medzi dvomi fotelami ciernu postavu, dost pripominajucu mojho nevlastneho mrtveho otca (podotykam daneho pana som vobec nepoznala, viem iba z fotografii, ako vypadal). Od tej chvile si napamatam vobec nic, co sa odohralo, pamatam si az to, ako som sa prebrala v kupelni, kde matka na mna liala studenu vodu, aby ma prebrala. Vraj ked sa zobudili, nasla odkaz na stole, tak ma sla zobudit. Nasli ma na danom gauci vystretu v krcoch s prevratenymi ocami, tak ma preniesli do kupelne. Liali na mna studenu vodu a pchali mi prsty do krku, pretoze si mysleli, ze mam riadne vypite. Ked som sa prebrala, nevedela som co sa stalo, vobec si nepamatam cestu do kupelne ani nic co sa medzi tym odohravalo...
    Rozuzlenie nastalo az rano, ked mi volala svagrova, ze co sa u nas vecer dialo?! Nechapala som, tak som myslela, ze matka mala uz kopu reci o mojom udajnom alkoholickom ulete. Na to mi svagrina povedala, ze nie, ze vobec s matkou nehovorila. Bola vraj u nejakej pani, ktora z nicoho nic zacala rozpravat "bludy" o nasej rodine (podotykam, nema ma odkial poznat, pretoze svagrina ziju uz dlhu dobu v zahranici a vobec sa nenavstevujeme). Hovorila vraj nieco o tom, co sa u nas v danu dobu odohralo, presne jej opisala co som mala v danom case oblecene, ako to u nas vypada (zase len podotykam, ze ta zena u nas nikdy nebola) a co som v dany okamih videla a ze realita, co si pamatam ako posledne, je fakt skutocna.

A este do tretice a na zaver:
    Pracujem v nemocnici ako "mlada" medicka, takze aj veci spojene so smrtou vidim na kozdodennom poriadku a snazim sa ich chapat ako realitu, ktora je okolo nas a patri k zivotu. Jedneho vecera som sluzila nocnu aj s osetrujucou sestrou (to, ze nam v noci na danom oddeleni ARO zomrela pacienka, berieme uz ako skoro samozrejmost, aj ked si po danom case clovek urobi vlastny nazor na smrt a veci okolo nej). Podotykam, maximalne vzdy trvam na tom, aby sme mali v noci oddelenie zatvorene, aby sa nedaj boze nestalo, ze nam to tam niekto vykradne. Sedeli sme v sesterskej izbe, preberali nocnu spravu a os. diagnozy. Ked v tom sme po chodbe zaculi kroky. Na celom oddeleni mame kamery, takze sme von vychadzat nemuseli. Na kamerach nebolo absolutne nic, no kroky boli stale jasnejsie a jasnejsie. Vysli sme von zo sesterne, presli cele oddelenie, nikoho sme nenasli, dvere boli zamknute, takze ani nikto nemohol prist dnu a ani vyst von.
    Parkrat sa nam cez nocnu stalo, ze sme si sli von zapalit a na schodoch sme stretli "niekoho" v pyzame, ako sa prechadza hore dolu.., na otazky typu kto je a na ake oddelenie patri "to" nereagovalo a vzdy to zmizlo pekne v tme. Vraj nie sme jedine, ktore to tam stretavaju, hovorili to uz aj ine sestry z nasho oddelenia....

NO A TERAZ BABO RAĎ......

Vydáno:   16. 1. 2013

Přečetlo:  2040 čtenářů
Autor (vložil): asssy

TIP: Pro zobrazení všech příběhů autora klikněte na jméno



Komentáře k příběhu...
Předmět:
Datum:
Jméno:
¤ tak radím :-
26. 05. 2013 16:09
klaraa
¤ odpovede
17. 01. 2013 20:32
asssy
¤ Dana P.
17. 01. 2013 20:24
mississippi
¤ ...
17. 01. 2013 18:23
Dana P.
¤ :o)
17. 01. 2013 18:23
Dana P.
¤ Nemocnice
16. 01. 2013 23:14
mississippi
¤ :)
16. 01. 2013 21:03
fiero
¤ co treba radit ?
16. 01. 2013 21:01
fiero
¤ hmm
16. 01. 2013 16:08
iveta
¤ v
16. 01. 2013 15:53
iveta
¤ asssy
16. 01. 2013 15:32
iveta
¤ asssy
16. 01. 2013 11:23
kika